Motivačný koučing  / konzultácie  Malacky a Bratislava - Dúbravka

Aj manipulátori majú príšerný strach

V našich predstavách sú manipulátori väčšinou silní a suverénni ľudia. Prejavom  svojho ega a schopnosťou úplne ovládať ostatných pôsobia ako neohroziteľní a prirodzene vyvolávajú dojem, že sa neboja nikoho a ničoho.  Že ich „obete“ sú tí poslední, z ktorých by mali mať strach. Ale opak je pravdou. Ich obete sú práve tí, z ktorých jediných majú strach asi najväčší.  Majú strach z toho,  že sa ich prestanú báť. Že im zoberú ich najväčšiu zbraň. Ich výživu. Ich zmysel života. A tu sa boja vlastne viac než my.

Ako obete znamenáme pre manipulátora dosahovanie cieľa bez práce. Nemusia totiž vynaložiť žiadnu námahu na udržiavanie nášho strachu, pretože sa o to postaráme sami. Pestujeme ho, strážime si ho, venujeme mu najväčšiu pozornosť a paralyzujeme ním sami seba.  Manipulátorovi stačí náš strach potom už len aktivovať,  napojiť sa na naň, čo sa často krát deje aj bez slov, už len jeho prítomnosťou, dokonca aj nepriamou, na diaľku.

Manipulátorova myseľ sa tým stáva vlastne lenivá. Čím väčší strach mu my sami ponúkame, tým menej musí pre manipuláciu urobiť. Manipulátor si postupne odvykne vynaložiť bohvieakú námahu či energiu na získanie cieľa. Má bez práce plnohodnotnú výživu a zaručený úspech. Problém a námaha začína až vtedy, keď sa z obete stane slobodný človek.

Poznáte to uvoľnenie, ktoré nastáva, keď sa nám po rokoch trápenia preleje ten pomyselný pohár strachu a konečne si dovolíme povedať niekomu NIE? Či už je to partner, príbuzný, kamarát či kolega?  Nastáva neskutočná úľava a my sa začíname cítiť konečne ako Človek. Slobodná bytosť. Zrazu sme schopní vnímať sami seba, máme pocit, že lietame, že môžeme robiť čokoľvek,  hovoriť čokoľvek, skrátka môžeme robiť to, čo máme radi. Čo sme mali radi vždy, len sme to nesmeli zo strachu z manipulátora ukazovať a už vôbec nie prežívať.

A manipulátor?  Po našom oslobodení  prechádza väčšinou dvomi fázami. Prvá fáza je hnev, možno vyhrážanie, vydieranie, ale to už vnútorne oslobodený človek zvládne.  Ale druhá fáza nastáva, keď zistí, že mu útočná fáza nepomáha, tak prechádza do fáze ľútostivej. A tá môže byť ešte trocha pre znovuzrodeného človeka nebezpečná.

Manipulátor sa začína ľutovať, začína na „oslobodeného“ človeka ísť cez city. Hrá sa na smutného, odkopnutého, vyčíta, čo všetko pre nás urobil a my sme sa mu zavďačili takto tvrdo. Tí dokonalejší herci nám môžu začať spomínať šťastné chvíle, ktoré sme spolu zažili v nádeji, že naše svedomie neodolá,  zvíťazí pocit viny a on si nás pritiahne späť. Vedome nastražená pasca.

Samozrejme, že  veľmi trpí a potrebuje to  ukázať čo najširšiemu  okoliu, ako ho zradil niekto, kto mu bol blízky, koho vraj mal naozaj úprimne rád a dal mu všetko, čo mal. Ale je nám jasné, že pokiaľ sa manipulátor nahnevá na človeka, ktorý si len urobí podľa svojej vlastnej vôle, potom ho rád naozaj nemal.  Mal rád len jeho slepé poslúchanie. Jeho závislosť. V ozajstnej láske by mu doprial priestor a v ňom by sa tešil s ním. Skutočne oslobodený človek už ale zvládne aj túto situáciu a do pasce sa nechytí. Skutočne oslobodený človek sa už má rád.

Potom však musí manipulátor zmobilizovať svoje porazenecké sily, ošetriť krvácajúce ego, aktivovať svoju zlenivenú myseľ a začať  preskúmavať nové územia pre nájdenie  ďalších „ľudských kolónií“. To ho ale bude stáť  vynaloženú energiu navyše. Keďže na to nebol zvyknutý, tak veľmi trpí.

Aby naše vnútorné oslobodenie bolo naozaj trvalé, je dobré  z našej strany sa odpútať s pochopením, nie s hnevom. Niekedy sa to podarí až po čase, ale je dôležité pochopiť, prečo  je manipulátor taký, aký je. Prečo koná tak, ako koná. To, že si vynucuje poslušnosť ostatných, znamená len to, že vo svojom živote zrejme od svojich najbližších prirodzene lásku nedostával. Preto si ju potrebuje zobrať násilím, potrebuje si silou udržať aspoň niekoho pri sebe a  prirodzenou cestou to nevie. On robí vlastne podvedome len to jediné, čo vie, čo je naučený. Skrýva sa za tým často krát veľmi smutný príbeh.

Keď to pochopíme, prestane nám byť stretnutie s takýmto človekom nepríjemné, len naňho začneme pozerať s vnútornou vyrovnanosťou. Nebudeme cítiť hnev ani ľútosť, ale pochopenie. Potom sa dokážeme odpútať od niekoho, kto nám škodil a bral slobodnú vôľu už natrvalo.

Samotný manipulátor týmto zároveň dostáva novú príležitosť pozrieť na seba a vlastne hlavne do seba. V tom svojom „utrpení“  má ideálnu možnosť pochopiť, že musí niečo zmeniť najprv v sebe, aby sa mohli zmeniť vzťahy okolo neho. Je len na ňom, či ju využije. Ak sa mu to podarí, postaví si ďalšie vzťahy na nových základoch, vrátane vzťahu s nami.  

A ak nie? Na planéte je ďalších niekoľko miliárd ľudí, takže stratení a osamotení určite nezostaneme. 

Monika Pišteláková
Jej vášňou je pomáhať ľudom nájsť ich stratenú hodnotu a dôveru vo vlastné schopnosti, a tým ich zbaviť všetkých vzťahových, spoločenských a ďalších závislostí v ich živote. Je osobný kouč a terapeutka, spokojná matka 3 detí, kreatívny človek a slobodná bytosť v jednom. Sprevádza ľudí, ktorí sa rozhodli nájsť samých seba a chcú sa mať úprimne radi. Tých, ktorí sú odhodlaní si svoj život nechať ovládať len svojimi skutočnými pocitmi a želaniami, a tým vytvárať okolo seba láskyplné vzťahy. Viac sa dozviete na >>

Žiaden nový článok vám neunikne!  Zanechajte mi svoj e-mail a budete  informovaný o novinkách na tomto blogu

Komentáře

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů