Taktika manipulátora č. 2 „ignorovanie“

Ďalšou navonok neagresívnou formou manipulácie je

2. taktika manipulátora : „ignorovanie“

Žijeme si bežné spokojné dni a z ničoho nič sa náš partner, príbuzný, kamarátka či kolega v práci bez udania dôvodu úplne odmlčí

• na správy nereaguje
• telefón nedvíha
• pozerá na nás a nevníma
• v spoločnosti nás zámerne prehliada
• odpovedá chladne alebo vôbec
• chodí okolo ako cudzí

Nepoznáme dôvod, ani ho len netušíme. Prehrávame si posledné rozhovory a stretnutia, ale nič problémové nenachádzame.

Srdce je zranené, myseľ vytvára strašidelné scenáre a celí sme šialení strachom

V prvom rade strachom, či sa mu niečo zlé neprihodilo, ale ten strach o jeho bezpečnosť je oveľa menší než ten, že ten človek nás v živote už možno nechce. A je jedno, či sa to deje s partnerom, s príbuzným, s kolegom či s dobrým kamarátom. Pri všetkých nás to veľmi zasiahne.

Naša myseľ, ovládaná stresom a zásobená fantáziou okamžite spustí reakciu:

• produkuje predstavy a stavy úzkosti z možného odkopnutia
• oživí staré spomienky z odmietnutia z minulých vzťahov
• púšťa našu sebahodnotu strmhlav dole vodou
• nás obviňuje, že to my sme určite niečo zlé urobili
• nás degraduje na nemožných a neschopných

Zasa je všetko v poriadku. Super! Ide sa ďalej. Hlbšie do závislosti.

Keď sa po dlhšej dobe, kedy nás patrične nechá vydusiť, náš dotyčný ozve, nastáva úľava a nekontrolovaná radosť. Zasa je všetko v poriadku! Super! Ide sa ďalej. Hlbšie do závislosti. A v tej chvíli s kľudom tentokrát my odignorujeme alarmujúci signál, že dôvodom tejto našej hrôzy bola nejaká vymyslená a nezmyselná banalita.

ČO SA VTEDY UDEJE?

Zomierali sme „od hladu“,  niekto prišiel a dal nám najesť, takže v tomto prudko nasýtenom stave nás ani nenapadne pozerať na potraviny a už vôbec na jej kvalitu. Zomierali sme od hladu a prišiel záchranca, ktorého máte tendenciu odteraz velebiť.

Šťastní, že nás niekto zasa zobral na milosť sme schopní otvoriť úprimnosť a precítene podrobne mu popísať, čo všetko sme zažívali, aký strach sme mali, čím dáme najavo, ako veľmi nám na tom človeku záleží a potvrdíme mu,  že bez neho vlastne nevieme existovať. Tým upevňujeme našu závislosť a  dodávame mu ďalšiu výživu na dlhší čas.

Vedomé a cielené ignorovanie zo strany manipulátora má veľkú silu, pretože:

•  často nastáva nečakane práve vtedy, keď sa nám zdá, že je v živote s dotyčným všetko v najlepšom poriadku, o to viac nás to zasiahne

• čím dlhšie trvá, tým viac si nás manipulátor pripútava, a tým hlbšie padáme do závislosti

• je okamžite použiteľnou zbraňou, keby sme náhodou „vystŕkali rožky“ – stačí sa na chvíľu odmlčať a má nás zasa tam, kde potrebuje

• zanecháva nezmazateľnú stopu, keďže naša myseľ si pamätá ten šialený strach, začne robiť všetko pre to, aby sa mu nabudúce vyhla, a tak

začneme svoje správanie vopred dôkladne prehodnocovať a prísne kontrolovať, čo hovoríme.

Tým začneme manipulovať sami seba, no a keď si to dovolíme sami k sebe, prečo by si to k nám nemohli dovoliť aj ostatní? Dvere tým už majú otvorené.

Ako si môžeme pomôcť?

Nie, nebudem tu popisovať cestu zvýšenia sebavedomia a ujasnenie si svojej vlastnej hodnoty, tejto informácie máme všade naokolo neúrekom. To je, samozrejme, hlavný dôvod, prečo sa dostaneme do takejto situácie, ale táto cesta je dlhodobá a v podstate celoživotná.  Ale dá sa robiť niečo v konkrétnej chvíli, tu a teraz.

• 1. Prvým krokom na vyslobodenie môže byť, že v etape „úľavy“, kedy sa k nám dotyčný akože vráti, si to uvedomíme a určite mu dopodrobna hystericky nepopisujme, čo všetko sme zažívali, aký strach sme mali a podobne. To sú naše emócie, za ktoré sme sami zodpovední a ktoré si máme spracovať sami v sebe.

• 2. Začneme pripúšťať predstavu, že to tak byť nemusí a pri najbližšej príležitosti sa snažíme zachovať pokoj a len pozorovať, čo sa nám to deje. Len si povieme: „Teraz kľud, toto som viac krát zažila a prežila, takže žiadne prekvapenie“. Ak vieme, že dotyčný nie je v žiadnom ohrození, tak sa nám to postupne podarí.

• 3. Pravidelne si predstavujeme, ako sedíme pri káve za rok za dva s nejakým partnerom (kamoškou, príbuzným, kolegom), ale tej osobe v predstave nedávame konkrétnu tvár a doslova precítime ten vnútorný pokoj, aký pri tom rozhovore máme.

Tým sa VEDOME otvárame možnosti zmeny k lepšiemu a berieme si späť stratenú kontrolu.

Silne sa nacítime na tú situáciu, ale o chvíľu tú predstavu z hlavy vypustíme a doslova zabudneme. A potom už len čakáme a pozorujeme.

On si ten Život sám s tým už poradí. Buď zabezpečí, že sa dotyčný „chytí a naladí na našu novú energiu“ a začne sa meniť, alebo nám príde do života niekto nový.  K našej spokojnosti.

Prečítajte si tiež:

https://monikapistelakova.sk/taktika-manipulatora-c-1-chudacik/

https://monikapistelakova.sk/aj-manipulatori-maju-priserny-strach/