Taktika manipulátora č. 1 „chudáčik“

Manipulátori používajú viaceré taktiky na dosiahnutie svojho cieľa. Keď sa správajú agresívne, to je väčšinou ich okoliu hneď jasné, citeľné a viditeľné.

Ale zradnejšiu hru hrajú tí tichí, nenápadní manipulátori, u ktorých veľmi ťažké rozoznať a dokázať, že niekoho vôbec manipulujú.

1. taktika manipulátora: „chudáčik“

Túto taktiku používa manipulátor väčšinou vtedy, keď mu prestáva fungovať agresívna fáza manipulácie, vtedy, keď zistí, že jeho okolie na jeho tvrdú hru prestáva reagovať a postupne sa ho prestáva báť.

Takýto typ manipulátora:

• príde a predostrie všetky svoje trápenia, často zveličené svojou fantáziou, aby príbeh znel čo najdôveryhodnejšie a sám seba vykreslí ako čo najväčšieho trpiteľa (čím strasnejšie príbeh znie, tým viac sme zhrozenejší, tým viac sa nechávame vtiahnuť do príbehu, tým väčšiu povinnosť pomôcť cítime)
• nenápadne nás označí za jediných, ktorí mu môžu pomôcť (čím nám nedáva inú možnosť, ako hneď pomôcť, hrá na naše svedomie a tlačí pocity viny, keby sme náhodou s pomocou váhali)
• svojim divadlom, najmä ak sme príliš empatickí doslova zablokuje naše racionálne uvažovanie (ani nás nenapadne sa zamyslieť, čo všetko z jeho príbehu je ozaj pravda)
• sa nedá odmietnuť, pretože skôr ako on sám sa my sami obviníme z bezcitnosti a neľudskosti (naše naučené podvedomie sa o to postará dokonale)
• hrou „na city“ zároveň hrá na naše ego, ktorému sa pri počúvaní týchto problémov zdajú naše probléy zrazu banálne, naše ego je spokojné, že je na tom oveľa lepšie ako tento chudáčik (krásne sa uvoľníme a pocit užitočnosti a spokojnosti s tým, že nás niekto potrebuje nám otvorí cestu sa vrhnúť do pomoci, zo začiatku často až euforicky)

Zbystrite pozornosť, ak:

• prichádza opakovane, ale vaše rady nepočúva, prípadne vyskúša raz a dosť
• nevykazuje vlastnú snahu a vaša opakovaná pomoc trvá nejako dlho, ale neprináša žiadnu zmenu, doslova sa míňa účinkom
• po čase zistíte, že takých „jediných, ktorí môžu pomôcť“ bolo pred vami už asi pätnásť

Oni v skutočnosti nechcú pomôcť s problémom, pretože práve ten problém je ich životodarná munícia.

Oni si týmto „naplakávaním“ len vynucujú pozornosť, ktorú si nevedia, žiaľ, bežne získať a doslova kradnú náš čas a zneužívajú náš súcit, ktorý by mal patriť tým, čo to naozaj potrebujú.

Keby skutočne vyriešili svoj problém, nemali by už žiadne argumenty. Sú to vlastne len energetickí vysávači. A týmto všetkým vyživujú svoje ego.

Pascou pri tejto taktite „chudáčik“ je naša schopnosť vcítiť sa, zdieľať pocity iných, okamžite vystreliť niekomu na pomoc a naša slepá dôvera.

Ale hlavne ľútosť. Tá doslova zablokuje našu schopnosť racionálne uvažovať a vidieť z nadhľadu všetky súvislosti.

Takže ak sa s takouto situáciou stretnete, tak len s nadhľadom vypočujte, ukážte pochopenie, ale nenechajte sa vtiahnuť a pomáhajte len po určitú hranicu.

Neľutovať, len pochopiť. Nezasahovať, len pozorovať. Nebojovať zaňho, len dávať podporu.

Ale vždy zostať nohami na zemi. Vo svojom kľude a schopnosti pozorovať.