Ako pomôcť blízkym, keď pomoc odmietajú

Takúto otázku mi položila nedávno jedna pani, ktorá veľmi túžila pomôcť svojmu blízkemu kamarátovi, ktorý sa dostal do ťažkej životnej situácie. Hrozilo mu väzenie kvôli nejakej bitke, zároveň prišiel o prácu, bývanie a aj o rodinu.

Aj predtým vraj žil tzv. zo dňa na deň, bez plánov, bez úspor a snov. Nemal žiadnu motiváciu sa venovať sebe či svojim koníčkom, ale namiesto toho radšej po práci popíjal alkohol a tvrdil, že na nejaké koníčky nemá čas a o nič, čím ho pani chcela inšpirovať, nejavil záujem.

Pani sa cítila dosť zúfalá a žiadala radu, ako ho má vytrhnúť z tejto letargie. Bola ochotná ho akokoľvek motivovať, aby si našiel aspoň nejaký cieľ v živote,  lebo vraj je to inak v jadre veľmi dobrý a šikovný človek, len teraz úplne bezradný a nevie, ako v živote ďalej .

Myslím, že takéto otázky ohľadom pomoci svojim blízkym si tiež z času na čas pokladá každý.  A to ani nemusí ísť až o tak náročnú situáciu, akej čelila spomínaná pani.

Často zbadáme už malý problém našich blízkych a hneď sa začneme trápiť a hľadať či poskytovať im pomoc.

Ale ako teda najlepšie pomôcť tým svojim blízkym, keď našu pomoc odmietajú?

Jednoducho: NEPOMÁHANÍM

Odpoveď veľmi ľahká, jej vykonanie je však často extrémne ťažké.

Vedzte, že ten najlepší spôsob, ako môžeme skutočne pomôcť, je úplne sa prestať snažiť pomáhať.

Jediné, o čo sa máme snažiť je ich len plne pochopiť, to, čo sa im v ich živote práve deje.

Ak totiž našu pomoc odmietajú, zrejme  nie sú ešte na ňu pripravení.  Možno práve potrebujú čas, aby sa v nich samých niečo spracovalo, prebolelo, aby niečo pochopili a prijali.

Majú v sebe niečo, čo si ešte nechcú uvedomiť ani vidieť. Väčšinou to býva zo strachu, že by to mohlo príšerne bolieť.

Pokiaľ im to ale my vynesieme príliš skoro „na svetlo“, odmietnu nás a pravdepodobne svoj vnútorný boj obrátia voči nám. A to len preto, lebo sme im presne pomenovali to, čo oni ešte nedokážu vidieť a chápať.  V tej chvíli totiž na to nemajú dostatočnú vnútornú výbavu, aby to ustáli a aby ich to nezlomilo.

Nachádzajú sa v určitom štádiu ich vývojového procesu a my vlastne ani nemáme žiadne právo doň vstupovať ani inak zasahovať. Teda, nemali by sme.

Ak totiž vstúpime do tohto ich vývojového procesu príliš skoro, mohli by sme  im vlastne až ublížiť. Prerušíme tak prirodzené dozrievanie ich vnútorného nastavenia a je viac než pravdepodobné, že ich sám život do takejto situácie znova o niečo neskôr vráti, aby si “doprežívali“ to, z čoho sme ich my našou nepremyslenou snahou vytrhli.

Navyše našim zásahom ich okradneme o vzácnu príležitosť otestovať si ich vlastné sily a upevniť sebahodnotu. Vlastne im akoby ukradneme príležitosť robiť tie životu prospešné chyby aby mohli zistiť, ktoré z ich vlastných rozhodnutí sú správne a ktoré nie.

Nie nadarmo sa hovorí, že keď chceš blízkym zničiť život, odstraňuj im z cesty všetky prekážky. Oni z nejakého dôvodu v tom probléme totiž potrebujú byť, potrebujú sa tam niečo dôležité pre ich život naučiť.

A priznajme si, v  skutočnosti to naše trápenie je často vlastne o tom, že ak budú naši blízki mať problém, to MY máme ten príšerný strach z toho, že to nezvládneme. Že to MY sami sa hlavne budeme trápiť s nimi, či namiesto nich a že to MY SAMI nebudeme vedieť spracovať ich smútok a nešťastie. Preto sa krvopotne za každú cenu snažíme za nich riešiť a preberať zodpovednosť.

A ako teda môžeme pomôcť tým „NEPOMÁHANÍM“?

Jednoducho.  Musíme tu len BYŤ. Existovať pri nich ako tichý nenápadný pozorovateľ, ktorý vyžaruje zo seba: „Vieš, že som tu pre teba v ktorýkoľvek okamih, keď ma budeš potrebovať!“

A oni keď dozrejú do štádia, kedy budú schopní pomoc prijať a bude mať pre nich samotných zmysel, okamžite budú vedieť, kam sa obrátiť. A verte, oni to potom veľmi radi urobia. No a vtedy my budeme pripravení, presne v ten správny moment, keď to bude ozaj treba.

A čím viac máme svojich blízkych radi, tým viac im musíme dopriať tú slobodu v riešení ich problémov a dať im priestor a čas porozumieť samým sebe. Nezasahovať do vývojovej etapy ich vnútorného rastu a nájdenia svojej hodnoty.

Pomôcť môžeme, keď nadíde ten správny čas. Ale to až vtedy, keď sa tak oni sami rozhodnú.

A o tom, čo sa môže skrývať za tým, keď pomáhate príliš a na všetky strany sa dočítate v článku nižšie: