Taktika manipulátora č. 3 „Prílišná dobrota“

„Pridaj si!“  No tááááák, ukáž, naložím ti ešte jeden kúsok, daj si, veď si nejaký chlap“ 

„Celé doobedie som piekla a ty si nedáš? Viem, že také máš rada, preto som to robila …… „

Poznáte to?

Táto taktika prílišnej dobroty je asi z tejto oblasti „jemných“ nenápadných manipulácií, ktoré tu postupne rozoberám asi najhoršia. Respektíve, najťažšie zvládnuteľná, najťažšie odhaliteľná a dlho trvá, než si ju vôbec uvedomíme. Až si ju vôbec uvedomíme.

Možno ste niektorí pri čítaní posledných viet zostali zarazení,  prečo v takomto prípade hovorím o manipulácii.

Všetko, čo robíte proti svojej vôli, proti svojmu skutočnému spontánnemu pocitu preto, lebo to po vás niekto žiada a hrá sa s vašimi citmi, je manipulácia. 

Zoberiete si koláč, ktorý nechcete, aj s rizikom, že vám bude zle, typ svadobných šiat či farbu fasády vyberiete a prispôsobíte želaniu toho, kto vám to ponúka, či platí. Pretože vás predsa potešil, lenže vzápätí často nasleduje nenápadný tlak zasahovať do výberu a váš vlastný pocit viny.  Nemôžete ho sklamať a skaziť mu radosť.   

Mala som klientku, ktorá pravidelné návštevy u svojej tety doslova odtrpela.  Napriek tomu, že sa s tetou ozaj mali veľmi a úprimne rady, tak oblasť ponúkania koláčov a jedla celkovo bola vždy silnou skúškou.  Opakovaná snaha odmietnuť zjesť ďalšie sústo išla bokom, takže všetci radšej jedli a pili, často nasilu. Aby neurazili.

„Ale veď ona je na mňa taká dobrá, tak sa pre nás obetuje!“  „Ona je taký dobráčisko, tá by sa rozdala!“

 A pritom je to človek, ktorý vám toľko nasilu niečo ponúka, až si to nakoniec zoberiete. Donúti vás.  A vy si nakoniec zoberiete. A presne to je ten krok, prečo takýto systém nikdy neskončí.

Dobráčisko absolútne nepripúšťa a neprijíma odmietnutie.

Pretože dotyčný vie, že stačí len vytrvať, opakovať presne tie isté vety, až vás to unaví, u niektorých prevládnu pocity viny, u niekoho jediný spôsob ako skrátiť už potom pocitovo nekonečný čas pri lúčení. Ako malé dieťa, ktoré si plačom niečo vydobýja.  Postupne zistí, že keď v plakaní vytrvá, nakoniec svoje okolie zlomí a dosiahne, čo chce.

Zosilnená verzia je okorenená citovým vydieraním a obvinením, že si dostatočne nepovažujete dotyčného.

„ Ty už nepiješ? Daj si, ešte taký malý, aspoň so mnou“. „A to ani SO MNOU  si nedáš?“

Stavanie sa do pozície „ja som viac“ a preto by si mal reagovať patrične k tomu. Že ostatným odmietneš, je o.k., ale ja som predsa iná liga, tak je samozrejmé, že u mňa urobíš výnimku.

Ťažké je to hlavne kvôli tomu, že nedokážete len tak odmietnuť a urobiť rázny sek v tom vzťahu, kde sa vám to deje, nielen kvôli blízkosti vo vzťahu, ale práve s  ťažko zvládnuteľnými pocitmi viny. Ak vo vás ten pocit viny vyvolá priamo tá navonok dobrosrdečná duša, je to ozaj dosť náročné. No za tým je ešte omnoho náročnejšie obvinenie:

Pocit viny, ktorý si vyvolávate a v hlave dokola opakujete vy sami.  Bože, veď ona mi chce len dobre, ona mi chce len dopriať. Nedokážem ju odmietnuť. Nesmiem byť tak bezcitná!

A keď si aj náhodou trváte na svojom, príde čerešnička na torte v podobe „akože chápavej“ odpovede. „Noooo, hmmm, tak ako chceš, jasné, nebudem ťa nútiť …..“

Na prvý pohľad necháva slobodnú voľbu, ale s patrične zarazeným a samozrejme urazeným výrazom, ktorý úplne zhustí atmosféru.

To je posledná skúška vašej odolnosti. Keď odpoviete „Aáá , tak ako chceš, to je vlastne jedno, tak daj, súhlasím „  …..

Ste tam!  To najhoršie, čo môžete urobiť.  Váš blízky dosiahol svoje a nabudúce vás čaká rovnaký scenár.  Jednoduchá hra. Bez konca.

Ten, kto vás naozaj nechce nútiť, to nepotrebuje vyjadrovať slovne, jednoducho to nebude robiť.

Čo s tým? Ako z toho von?

Niektorí by navrhli tvrdú ráznu ruku. Nie, ďakujem a dosť. Neberiem. Neprosím si. A bodka!

Áno, to je jednoznačný účinný spôsob. Ale keďže ste svojich príbuzných možno už niekoľko rokov nechali v takomto štýle komunikácie, vy ste ich vlastne zvykli na to, že vždy urobíte nakoniec tak, ako oni chcú, tak je ozaj niekedy veľmi ťažké otočiť situáciu o 180 stupňov bez toho, aby ste si prudko nenarušili vzájomné vzťahy.

Ak ste s príbuznými v inak milom vzájomnom vzťahu, takéto zmeny a obhájenie si svojho postoja je preto lepšie robiť postupne. Opatrne. Menej bolestne.

Jasné, že mnohí namietnu, že predsa nie sme zodpovední za pocity iných. Jasné, že nie. Ale niečo, čo sme ostatných sami naučili niekoľko rokov, sa často nedá mávnutím ruky zmeniť bez poškodenia. Takže urobiť niečo ako „odvykaciu kúru“.

Meniť to rokmi zaužívané postupne, po krokoch, navrhovať náhradné alternatívy, ktoré odpútajú pozornosť iným smerom. Aby aj vlk aj ovca zostali celí.  

Takže máme viacero možnosti:

• Už pri ohlásení návštevy telefonicky oznámiť, že nebudete u nich večerať, lebo ste neskôr pozvaní susedom. Vtedy je v poriadku, ak odmietnete, veď ste už v telefóne hovorili,  že nebudete jesť. Už sa nemáte prečo cítiť previnilo. Len treba vtedy aj pri tom zotrvať. Žiadne:  „ááá tak daj, aspoň kúsok ………“  Vtedy sa vaša taktika minie účinkom

• Vopred môžete navrhnúť, aby upiekli niečo slané, alebo pripravili nejaké iné ľahšie jedlo, ktoré u hostiteľov poznáte a chutí vám. Tým dobrým dušiam je vlastne jedno, čo vám pripravia, hlavne, že od vás získajú pochvalu.

• Neprestávať skúšať klasické: „Ďakujem, už si neprosím, teraz ozaj nevládzem“ Ak sa nestretne s pochopením, tak si môžete vypýtať, aby vám zabalili so sebou, na neskôr. Takto si obhájite svoje odmietnutie, a zároveň snaha hostiteľov tiež nájde svoju odozvu. 

• Pri ponuke finančnej pomoci na konkrétnu vec, udalosť, vopred povedať čo najpresnejší popis toho, čo už máte vybrané. „Predstavujem si svoje nové strieborné Porsche so strešným oknom a béžovými sedačkami,  belasé svadobné šaty s dvojmetrovým závojom, dovolenku v  Thajsku, štúdium vesmírnych energií,  žltú sedačku s veeeľkými kvetmi. Váš „sponzor“ bude vedieť na čo konkrétne vám prispieva, a ak súhlasí, máte vyhrané. Pri kúpe už ho to samého nepustí zasahovať vám do toho.

• Pri snahe vstúpiť vám do dlho plánovaného osobného časového plánu, slušne odmietnuť, ale navrhnúť okamžite náhradné riešenie a pridať, že potom to bude ešte lepšie, lebo teraz by ste boli nervózni a aj tak by ste si to spolu neužili.

Príklad s koláčmi je ukážkový, pretože s tým sa pravdepodobne stretol každý.  Ale podstata je vystihnutá úplne presne. Toto isté sa vám totiž v živote môže diať aj v ďaleko vážnejších situáciách, ktoré prehliadate a okrádate sa tým v živote o úprimnú radosť z hĺbky vášho srdca.

Potom sa celý život vozíte v aute, ktoré sa vám nepáči úplne 100%, či dlhé roky každý večer unavení sadáte na sedačku, ktorej farba s vami úplne nerezonuje a neprináša pokoj, či ste celú večnosť v zamestnaní, kde nie ste spokojní, lebo vám pred rokmi dobrá duša vybavila u známeho dobrý job a vy odtiaľ nemôžete odísť, aby ste ani jedného nesklamali, keď boli vtedy na vás takí dobrí. Meníte svoje plány so svojimi deťmi, lebo niekto zavolá a vy skočíte, všetko zmeníte, lebo nemôžet odmietnuť „sponzora“ vášho auta. A o dobre mienených radách pri výbere partnera ani nehovorím.

Takže skúste si začať obhajovať svoju slobodnú vôľu, svoju skutočnú radosť.  Stačí postupne. Napríklad na takých koláčoch, tam je to, myslím, najmenej bolestivé.

Heslo:  spokojne a slobodne 🙂