Motivačný koučing  / konzultácie  Malacky a Bratislava - Dúbravka

Upratovanie nestarne, deti áno!

Začiatkom jedného teplého leta som si náhodou vypočula rozhovor dvoch mamičiek. Stáli na chodníku, okolo nich pobehovalo zopár malých detí a zachytila som slová jednej z nich: Ja sa tak teším, že je už konečne teplo, vraj má byť celý víkend krásne, aj ten vietor má ustať, tak sa teším, ako ………“  Netrpezlivo som čakala, čo mamička plánuje cez tento nádherný víkend s deťmi robiť. Okamžite som v hlave prebehla všetky možnosti na výlety a atrakcie pre deti, ktoré naše mesto a blízke okolie ponúka.

Tak som sa vžila do toho pocitu nadšenia z nadchádzajúce teplého víkendu, že ma úplne paralyzovala dokončená odpoveď mamičky:„ …….. budem celý víkend upratovať!“ Odpoveď druhej mamičky som počula už len vzdialene, niečo v zmysle, že odmietli rodinné pozvanie na chatu kvôli akýmsi oknám!

Odchádzala som od nich a neviem, koho mi bolo ľúto viac. Či okrádajúcich nič netušiacich mamičiek, či okradnutých, do budúcna poznačených detí.

Kam zmizol čas pre deti?

Väčšina rodičov sa neustále sťažuje, ako ten čas letí, že popri práci, domácnosti, nákupoch, školských povinnostiach sa často nestíhajú s deťmi trocha pohrať, či na chvíľu si spolu sadnúť, len tak, napríklad k Večerníčku.

Možno aj vás čas tak obmedzuje, že dokonca nedokážete svoje deti ani vnímať, nieto odpovedať svojim deťom na podrobné zážitky z aktuálneho dňa. Nenachádzate čas ani na tú reakciu. Možno sa tiež celý týždeň  cestou domov z práce zameriavate na to, čo všetko musíte urobiť hneď po príchode domov. Poumývať riady, utrieť prach (lebo ste to už dva dni nerobili !) a hneď si zadať niekoľko ďalších upratovacích činností, ktoré treba do večera stihnúť.

A keď konečne príde túžobne očakávaný víkend, tak ho strávite „užitočne“ – zasa upratovaním. A prichádza problém, že nenachádzate ten čas, v ktorom sa môžete venovať deťom a spoločnými hrami si užívať  vzájomnú blízkosť a pohodu.  

Zlodej času odhalený

Existuje úplne jednoduché riešenie. Neupratujte! Vyhoďte ten najväčší požierač času, akým neustále opakujúce sa upratovanie je! Zamestnanie, varenie, pranie, základné nákupy – to sú nevyhnutné činnosti, bez tých to nejde. Našťastie je tu upratovanie – jediná činnosť, s ktorou sa dá pozitívne „manipulovať“, ktorá sa dá dokonca niekedy úplne vynechať. A ak nie úplne, tak aspoň zúžiť na minimum, lepšie zorganizovať, či delegovať.

Že upratovanie nepočká? A čo keby niekto prišiel? Mám pre vás novinu! Upratovanie počká! A keď niekto príde? Nevadí, príde predsa za vami. Je to vaša návšteva, vaša spriaznená duša, nie kontrolný úrad! A pokiaľ je to aj trocha kreatívna návšteva, tak si k vám, hoci aj na zem, sadne a k hre sa pridá. Dôležitejšie je predsa s deťmi spoločne strávený čas plný pokoja a úsmevu, hlavne pokým sú deti malé.

ne/Súhlas?

V závislosti od toho, v akom prostredí ste vyrastali, ako ste žili a  aký vzťah ste v detstve mali s rodičmi sa budú vaše reakcie na predchádzajúce riadky líšiť. 

  • Jedna skupina čitateľov bude súhlasiť. Jedná sa o ľudí, usmievajúcich sa nad týmto článkom, pretože sa cítia spokojní sami so sebou a čas trávený s deťmi majú vo svojom živote na prvom mieste. Z detstva si odniesli to, že ich domov je oáza pokoja a vzájomnej lásky, nie zámocké komnaty naaranžované pre návštevníkov.
  • Druhá skupina ľudí bude dostatočne pobúrená a zhrozená, možno natoľko, že článok nedočíta do konca. Jedná sa o ľudí, ktorých v detstve naučili, že vnútorná spokojnosť je závislá na dokonale upratanom byte a sú schopní aj v noci sa zodvihnúť z postele len preto, že si zmysleli na spadnutú farbičku pod stolom v obývačke. Sú presvedčení o svojej pravde, prenášajú ju ďalej svojim deťom a neplánujú to ani meniť, nevidia dôvod. Tí čas pre deti vlastne ani nehľadajú, nevedeli by, čo s ním. Tam sú, žiaľ, deti snáď aspoň na druhom mieste.
  • Tretia skupina čitateľov bude zložená z tých, ktorým v detstve neustále upratovanie a drezírovanie rodičov ohľadom poriadku viac či menej znepríjemňovalo život. Možno si dokonca sľúbili, že takto trápiť seba ani svoje deti určite nebudú, ale aj tak to úplne nedokážu, napriek tomu, že by veľmi chceli. Je to akási kombinácia predchádzajúcich dvoch.  Prebieha v nich totiž večný boj medzi vlastnou vôľou a nastavením z detstva. Medzi domácou pohodou a prikazovaným poriadkom.

V tomto poslednom prípade to funguje tak, že si rodič síce sadne s deťmi a vychutnáva spoločnú hru, ale len do chvíle, kedy mu akýsi vnútorný hlas začne vyčítať  niečo v zmysle: „Ty si tu tak sedíš a tam máš rozhádzanú kuchyňu, nevadí ti to? A tá hanba, keby teraz niekto prišiel!“ Väčšina ten tlak nevydrží a v záujme svojho kľudu sa zdvihne a ide radšej najprv tú kuchyňu upratať.

Spoločná hra vs. uprataný byt

Rozpamätajte sa, ako a či vôbec sa rodičia s vami hrali, či odišli od rozrobenej práce len preto, aby vám pomohli napríklad otvoriť farbičky, alebo sa zaujímali  o vaše nové poskladané Lego či inak učesanú bábiku.  Brali váš problém s poškodenou hračkou tak vážne ako vy? Aký obraz vám vlastne rodičia vytvorili, čo si váš mozog zapamätal a stopercentne to považuje za správne? Spoločnú hru a zdieľanie problémov alebo dokonale uprataný byt na prvom mieste?

Na presnejšie zmapovanie vášho detstva vám možno trocha pomôžu najznámejšie modelové odpovede  poriadkom ovládaných rodičov:

  • „Prosím ťa, ako sa môžeš v takomto neporiadku hrať?
  • „Toto mi teraz ani neukazuj, na takéto hlúposti naozaj nemám čas!“
  • „Uvedomuješ si, že ja mám ďaleko dôležitejšie starosti než tvoje stratené farbičky?“
  • „Ty sedíš, to nemáš čo robiť?“
  • „Keby niekto teraz videl tento neporiadok, asi sa prepadnem od hanby!“

Poznáte ich? Zažili ste ich?

Vaše programy z detstva

Pokiaľ si váš mozog v detstve odfotil fungovanie vášho domova v zmysle uvedených modelových otázok a odpovedí, je viac než pravdepodobné, že si z toho urobil nesprávne závery a vytvoril v hlave emočne silné programy ako hlavné modely správania, napríklad :

  • Rodičia nemajú záujem vyhradiť si  pre mňa čas
  • Pre rodičov nie som dosť dôležitý
  • Stále niekoho obťažujem
  • Som vymeniteľný (rodičia ma vymenia za poriadok)
  • Moje potreby sú menej dôležité ako poriadok
  • Láska zo strany rodičov je závislá na rozsahu neporiadku
  • Upratovanie mi kradne rodičov
  • Upratovať  sa musí stále
  • Hračky sú zlé, lebo robia neporiadok
  • Oddychovať je povolené, až keď je upratané
  • Keď neupratujem, márnim zbytočne čas
  • Len keď udržím poriadok mám hodnotu
  • Nesmiem ukázať, že nič nerobím
  • Vlastná tvorba je zlá, lebo robí neporiadok
  • Doma vládne pokoj, až keď je upratané

Toto je len malá vzorka toho, čo si detský mozog nesprávne zapíše, keď rodičia kŕčovito uprednostňujú poriadok pred spoločnými chvíľami a vnútornou pohodou. Pokiaľ dieťa vyrastalo v rodine, kde fungovali na princípe domov =  dokonalé múzeum, vtedy si je ho mozog zapamätal, že najdôležitejšie na svete je mať dokonalý poriadok. 

Keď vychádzame z toho, že každý rodič chce a robí pre dieťa to najlepšie, čo v danej chvíli pozná a o čom je skalopevne presvedčený, tak čo môže s takýmito zápismi ďalej predať svojmu dieťaťu? Zasa len to isté. Že okráda svoje deti o bezstarostné detstvo so spokojnými rodičmi a že mu už teraz linajkuje, ako sa bude správať v dospelosti, vlastne ani netuší.

Následky v dospelosti

Do dospelého života si potom takéto dieťa prenáša jednak navlas rovnaké otrocké upratovanie, s tým spojenú neschopnosť relaxovať a vychutnať si chvíle v dobrej spoločnosti, slabé vnímanie ľudskej hodnoty, krásy života a celkový význam lásky. Navyše sa mu takéto zápisy môžu zrkadliť v dospelom živote aj v iných oblastiach.

V oblasti partnerstva napríklad môže vyvolať program „ rodič ma vymení za poriadok“ situácie, že si nájde práve takého istého poriadkumilovného partnera, pre ktorého bude stáť na druhom mieste, za poriadkom.  Takisto si môže ale nájsť partnera, ktorý ho nevymení za poriadok, ale napríklad za svoje záľuby, kamarátov, alkohol, televízor. No a v pracovnej oblasti sa môže ľahko stať, že bude opakovane vymenený  za nového kolegu. Takéto a iné podobné škody môže v dospelom živote vašich detí spôsobiť také niečo navonok obyčajné a banálne ako je prehnané upratovanie.  

Čo s tým?

  1. Vráťte sa do svojho detstva, zmyslite si, čo sa vám tam dialo a prejdite si, ktoré z týchto najčastejších programov máte vo svojej hlave uložené.
  2. Teraz sa pozrite  na svoj terajší život očami svojho dieťaťa, ako vás asi vníma. Ktoré  z týchto programov ste mu už stihli darovať?

V ojedinelých prípadoch si stačí situáciu uvedomiť a intenzívne precítiť predstavu novej lepšej situácie. Tam sú  zápisy z detstva minimálne a preprogramovanie mozgu jednoduché. Pokiaľ sa vám to však podarí, ale v určitom momente sa zlomíte a začnete zasa bezhlavo upratovať a vyžadovať po dieťati dokonalý poriadok v hračkách,  vaše programy z detstva sú zapísané ďaleko hlbšie, než si myslíte. So starou hlavou potom veľké pokroky nenarobíte.

V tom prípade si musíte ako  rodič najprv odstrániť vlastné negatívne programy prenášané z detstva, ktoré vám ovládajú život a manipulatívne vám kladú ako hlavnú podmienku k spokojnosti dokonale uprataný byt. Po ich odstránení sa začnete cítiť uvoľnene, rozprúdite svoju energiu či kreatívnu silu a začnete smerovať svoj život k vašim skutočným predstavám. Deti u vás uvidia zmeny, vycítia váš spokojný postoj a radosť zo života a začnú samé doslova nasávať a meniť svoje detské predstavy o živote.  Vy pre to nemusíte robiť nič, len spokojne BYŤ.

A spätná väzba vašich detí?

Ak sa vašich detí po rokoch opýtate, či si pamätajú na to, ako ste si k nim sadli a hrali pexeso, na to si okamžite s láskou a  úsmevom spomenú aj bez našepkávania. Že v tej chvíli bola v dreze veľká kopa neumytých riadov alebo prach na okennej parapete? Takýto nepodstatný obraz si ich mozog určite ani náhodou do oddelenia spomienok  nezapísal.  

Ale intenzívne a nezmazateľne si tam zapísal, že ste sa mu venovali a trávili s ním svoj čas. Že vďaka vám si dokonale vychutnali a užili bezstarostné detstvo plné zážitkov a vašej blízkosti.  V dospelosti budú vedieť, aké to je byť pre niekoho výnimočný, prvoradý a podľa toho si do svojho života pritiahnu rovnako nastavených ľudí.    

Neskôr, keď budú vaše deti dospelé si môžete starostlivosť o domácnosť začať detailne vychutnávať, keď budete chcieť.  Ale s novo nastavenou hlavou sa aj vy úplne inak postavíte k svojmu životu a budete si namiesto prehnaného upratovania radšej život užívať a venovať sa sami sebe.  Zároveň budete mať spokojný pocit, že ste deťom dali najviac, čo sa len dalo,  že ste ich ochránili od toho, čo ste vy zažívali v detstve a zastavili šírenie šialených upratovacích programov do ďalších generácií.

Trávenie času neustálym upratovaním je naozaj najväčším zlodejom, ktorý vám kradne čas pre  deti. Dnes upratujete a upratovať budete aj zajtra. Ale zajtra už vaše deti nebudú deti, už neprídu za vami, aby ste sa išli s nimi hrať. Riady vás počkajú, ale deti zostarnú a odídu do svojich životov.

Preto nepremeškajte dobu, kedy má dieťa na sebe nálepku „dieťa“. Nepreupratujte ju, ale užite si ju naplno! 

Monika Pišteláková
Jej vášňou je pomáhať ľudom nájsť ich stratenú hodnotu a dôveru vo vlastné schopnosti, a tým ich zbaviť všetkých vzťahových, spoločenských a ďalších závislostí v ich živote. Je osobný kouč a terapeutka, spokojná matka 3 detí, kreatívny človek a slobodná bytosť v jednom. Sprevádza ľudí, ktorí sa rozhodli nájsť samých seba a chcú sa mať úprimne radi. Tých, ktorí sú odhodlaní si svoj život nechať ovládať len svojimi skutočnými pocitmi a želaniami, a tým vytvárať okolo seba láskyplné vzťahy. Viac sa dozviete na >>

Žiaden nový článok vám neunikne!  Zanechajte mi svoj e-mail a budete  informovaný o novinkách na tomto blogu

Komentáře

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů

  • Chcete vedieť, ako sa dá dosiahnuť vnútorný pokoj za pár minút? Získajte eBook zdarma
  • Nejnovější příspěvky
  • Rubriky